Ako súvisí tréma so strachom?

Autor: Kamila Blažeková | 1.10.2020 o 1:17 | Karma článku: 2,12 | Prečítané:  282x

Určite ste sa už stretli s názorom, že je v poriadku mať trému, pretože to svedčí o vašom pocite zodpovednosti. Chcete zaujať, zanechať dobrý dojem, neurobiť si hanbu, dokázať, že na niečo máte, že ste v tom dobrý.

Máte strach, že to nezvládnete, bojíte sa zlyhania, a tak sa vám chveje srdce, trasú ruky, „lietajú motýliky v bruchu“ alebo máte iné telesné prejavy.

Názor, že tréma súvisí s pocitom zodpovednosti za výsledok vášho vystúpenia, resp. všeobecného prínosu spoločnosti, je opodstatnený len do chvíle, kým si neuvedomíte, či skutočne robiť dojem potrebujete. Prečo vám tak veľmi záleží na tom, čo si o vás pomyslia druhí? Ak chcete zanechať výlučne dobrý dojem, je jasné, že si musíte nasadiť masku a hrať sa na niekoho, kým nie ste. V takom prípade je úplne samozrejmé, že máte trému, či túto rolu zahráte dosť dobre, a či sa náhodou neprezradíte a neukážete svoje pravé ja. Cítite zodpovednosť za svoj herecký výkon. Hanbíte sa dokonca aj za svoje skutočné ja, ktoré by po prípadnom odhalení mohlo byť uvážené ako opovrhnutia hodné, a to predsa nechcete. A tak sa radšej strémovaní hráte na niekoho, kým nie ste.

Môžete sa ale rozhodnúť, že hercom nebudete, že ste sami sebou a nehanbíte sa za to. Je jedno, aký dojem zanecháte, pretože vašou skutočnou a jedinou svätou povinnosťou je byť sám sebou, byť autentický a byť k sebe úprimný. Ušetríte si tak do budúcna množstvo práce. Už sa nebudete zahadzovať  s tým, čo vám nevyhovuje alebo vás dokonca ponižuje. Budete vedieť na čom ste, a budete vedieť, kde sa vám oplatí investovať svoje drahocenné úsilie.  

V takom prípade by ste trému pociťovať nemali, lebo sa logicky neobávate, že zlyháte vo svojom hereckom výkone. Lenže tá ona tu stále je. Prečo teda?

Tréma môže súvisieť napríklad s výstupom z komfortnej zóny. Robím alebo idem robiť niečo, kde sa ešte necítim úplne ako doma. Kde to ešte nepoznám. Je pravdepodobné, že ak tú činnosť zopakujem dostatočné množstvo ráz, úplne sa v tej činnosti ukotvím a tréma prirodzene upadne.

Tréma môže byť dokonca skvelým pomocníkom, lebo je výborným ukazovateľom toho, kde som mimo komfortnej zóny, kde prekračujem svoje hranice, vystupujem zo svojho tieňa a zveľaďujem svoju osobnosť. Som vedená vnútornou motiváciu prejaviť samú seba v tom, aká som, nie dosiahnuť, aby si o mne niekto niečo myslel. Preto je prospešné vystupovať z komfortnej zóny. Žiaden vynález nebol nikdy vynájdený dovtedy, kým vynálezca neprekonal samého seba.  A tak sa stávam odhodlaným vynálezcom svojich vlastných prežitkov.

Tréma môže takisto súvisieť s výskytom množstva nepredvídaných situácií, ku ktorým nebude vedieť jedinec počas svojho vystúpenia zaujať postoj. Takže sme späť pri bode, v ktorom sa pýtam, načo a pre koho potrebujeme vytvoriť dobrý dojem? No tak nebudem vedieť zaujať stanovisko, v konečnom dôsledku, aj to je predsa stanovisko.

Nepredvídané situácie sú však výborným nástrojom strachu. Takže moja tréma môže byť vlastne maskovaným strachom z neprijatia alebo odmietnutia. Lebo nemám istotu, že to zvládnem, neverím sama sebe a neverím ani životu, ktorý ma do tej situácie posiela.

Je úplne bežné, že my ľudia chceme mať vo všetkom istotu. Poisťujeme si dokonca aj život, pričom nejde o nič iné, ako o obchod so smrťou. Alebo sa snáď poistením vyhnem nepredvídanej udalosti? Život je o neistote a je neistý, nech nám ktokoľvek sľubuje čokoľvek.

Dnešnému človeku je však prirodzené báť sa, dokonca aj vtedy, keď racionálne rozumie, že na to nie je dôvod. Emócia strachu mu bez ohľadu na rácio zviera srdce a núti ho podvedome zaisťovať sa. Lenže život je neistý, a tak sa dostávame do bludného kruhu. Paradoxom je, že riešenie ponúka sám neistý život. Stačí mu uveriť a odovzdať sa mu. Nediktovať mu už toľko čo ako bude, čo ako chcem, čo sa mi nepáči a okamžite to treba zmeniť.

To, čo neviem vyriešiť, jednoducho odovzdám životu, nech mi s tým pomáha, keď ma do toho namočil. Keď ma postavil pred nepredvídanú situáciu, tak v nej proste mám byť. Ak skúsite jednoducho len byť a nesnažiť sa hneď všetko vyriešiť a mať na všetko odpovede, možno pochopíte, že sa tie veci, s ktorými neviete hnúť, akosi nejako riešia. Niekto sa zjaví, niekto niečo povie, nejak sa to stane. A skrz takú neistotu  rastieme, učíme sa, silnieme. Avšak najviac, čo sa môžeme naučiť, je odovzdať sa životu. Vždy to nejako dopadne. Strach mám, len pokým sa snažím mať všetko pod kontrolou.

 

 

Odovzdane,

Kamila

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?