Slušnosť verzus poslušnosť

Autor: Kamila Blažeková | 7.6.2020 o 16:58 | Karma článku: 4,10 | Prečítané:  430x

Všetci sme ako deti boli vedení k poslušnosti rodičov, prípadne iných autorít. Dodnes nepoznám nikoho, kto by od svojho dieťaťa nevyžadoval poslušnosť. Vrátane mňa.

Pred pár dňami som deťom čítala knihu o slušných spôsoboch, keď ma prepadlo desivé zamyslenie. Čo vlastne znamená byť slušný a čo poslušný? Aký je medzi tým rozdiel? K čomu vedie výchova k slušnosti a k čomu k poslušnosti?

Čo ak sa ľudstvo mýli? Čo ak robíme chybu, keď trváme na detskej poslušnosti?

SLUŠNOSŤ má veľa podôb, ale iba jediný princíp. Správaj sa k druhému tak, ako chceš, aby sa on správal k tebe. Resp., nerob druhému to, čo nechceš, aby robil tebe. Výborný základ pre život, nemyslíte? Dokonca je to považované za jednu z najväčších biblických múdrostí. Právom. Keď si predstavím, že by ľudstvo bolo slušné, namiesto poslušné...že by bol vojak (jeho generál, vodca,...) slušný namiesto poslušný...

POSLUŠNOSŤ má tiež iba jediný princíp. Urob to, čo ti je prikázané. Nemusíš pritom rozumieť, prečo, ba dokonca sa s tým ani stotožňovať. Pokojne popri svoj názor, ale druhému sprav po vôli. Klobúk dole pred rodičmi, čo dokázali svojmu dieťaťu vysvetliť, že poslušné má byť len dokým sa o seba nebude schopné postarať samé. A hlavne, že poslúchať má v prvom rade seba, svoje vnútro a svoje pocity. Lebo potom tu máme mnoho dospelých jedincov, ktorí sú dodnes poslušnými deťmi popierajúcimi to, po čom im srdce piští. Lebo nechcú sklamať rodičov. Tak sú poslušní. A sú naučení aj počúvať autority. Niekdajšie učiteľky v škole sa medzičasom zmenili na nadriadených v práci. A tak počúvajú ich. Namiesto seba. A potom v starobe, keď život tak rýchlo prejde, zistia, že mali kašľať na mienku sveta a žiť slobodne a odvážne. Slušne, ale nie poslušne. Ak poslúchať, tak seba.

Napriek tejto úvahe sa stále prichytím, ako vyžadujem od svojich detí poslušnosť.  Nuž, je to hlboko vrytý vzorec výchovy, ktorý zatiaľ neviem zmeniť. Ale kdesi som čítala, že uvedomenie je prvý krok k zmene. A tiež mám veľa práce sama na sebe ako na poslušne vychovanom dieťati. Som si však istá, že keď v sebe spálim posledné zvyšky slepej a bezvýznamnej poslušnosti a zachovám si len slušnosť, aj moje deti si tento model osvoja. Lebo deti vždy kopírujú svojich rodičov.

 

Slušne,

Kamila

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?