Už viem, že... Mama neznamená robot

Autor: Kamila Blažeková | 7.6.2020 o 15:14 | Karma článku: 5,10 | Prečítané:  621x

Mamy nás vychovali, ako sami vedeli, že správna domácnosť je tá, ktorá má aj upratané, aj navarené, aj ožehlené. Muž má mať teplú večeru a deti majú čisté ticho sedieť a hrať sa.

Doba nás tlačí, že zodpovedná matka má byť bio, eko, home made. A jedna poslušná a dobrá žena to musí zvládnuť. A musí aj pracovať. Za čo potom rodine kúpi všetky tie bio eko produkty?

No lenže, ak má dnes žena stíhať rolu matky, gazdinej aj zamestnankyne, skončí každý deň niekedy cca o 22:00 večer. Nehovoriac o jej zruinovanom stave psychiky. K tomu má aj rolu manželky. Svojho muža však stretne v lepšom prípade pri servírovaní večere, ktorú kdesi v medzipriestore stihne ukuchtiť. Prípadne večer pri TV, kedy však už obaja iba tupo čučia, takí sú z celého dňa unavení.

Keď mám pred sebou toľko práce, pociťujem akurát tak náhlivosť, že to všetko ešte nie je hotové,  a nechuť, lebo sa mi do toho aj tak nechce. To ma ženie do ešte väčšej nervozity, potom kričím na deti a ocitám sa v bludnom kruhu, z ktorého nie je možné vychovať vyrovnaného a už vôbec nie pokojného jedinca.

Prospešná žena navyše vie, že jej muž si po príchode z práce rád oddýchne v oáze pokoja. To je tam, kde ho s radosťou čaká usmiata, pokojná a mierna žena s veselými deťmi. Takáto žena nerobí veci nasilu, lebo treba alebo sa to patrí. Robí tie veci z lásky. Naozaj z lásky a radosti, nie, že si to iba myslí. To však nie je len tak, slúžiť druhým z radosti a nie z pocitu povinnosti, ľútosti alebo viny. Obzvlášť, keď je sama tak vyčerpaná, že naozaj radosť nepociťuje. Tak ako žena docieli, že robí pre druhých veci z radosti a lásky?

Dokáže to len žena, ktorá si prikladá rovnakú dôležitosť, akú dáva svojej rodine, prípadne zamestnaniu. Dopraje si pozornosť pre vlastné pocity. Tak konečne pochopí, že nie je robot, nemusí byť dokonalá, ani robiť všetko to, čo sa od nej očakáva. Zistí, že je každý deň iná. Že raz má chuť navariť a byť starostlivou matkou, no zajtra bude na obed mrazený polotovar. Lebo aj ona má nárok povedať nechce sa mi, nevládzem. Pozajtra chce cvičiť, potom maľovať. A miluje prechádzky. Zistí, že presne takto je to v poriadku. Začne si život užívať a mať z vecí radosť. Už sa nemusí siliť, aby bola len to, za čo ju spoločnosť uzná.    K žene patrí všetko. Tvorenie aj ničenie. A vďaka tomu je taká tajomná. Dokonalá vo svojej nedokonalosti. Nedá sa z nej vystrihnúť len to, čo sa spoločnosti páči. Resp. ak sa to stane, spoločnosť stráda. Presne tak, ako tá dnešná..

Paradoxom je, že jej muž a deti budú radšej žuť polotovary s usmiatou mamou, ako trojchodové luxusné menu jednej pološialenej zúrivej ženskej, ktorá pri varení zabudla na najdôležitejšiu ingredienciu = lásku. Potom by totiž všetci konzumovali v tom jedle nervozitu, zhon a pocit, že musia. Tak sa z toho naozaj stane iba JED-lo. A potom že prečo tie deti jačia.. keď večerajú hystériu.

Donedávna som verila, že mojou materskou povinnosťou je postarať sa najprv o deti, potom o muža, potom o druhých a potom ísť totálne vyčerpaná spať. Dnes viem, že na prvé miesto vo svojom živote patrím ja. Lebo kde je vyrovnaná žena, tam je spokojný manžel a pokojné deti. A usporiadaná rodina je základom usporiadanej spoločnosti.

S láskou a radosťou,

Kamila

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?